Rímska rasca, alebo niekedy z angličtiny označovaná aj ako kumín. Rastlina je niekedy v slovenčine označovaná ako rascovec rímsky. Je to korenina pochádzajúca z východného Stredomoria, prípadne blízkeho východu. Táto korenina bola pestovaná už pred tisícročiami a môžeme nájsť archeologické nálezy v hrobkách zo starovekého Egypta. Dnes je rímska rasca populárna hlavne v indickej kuchyni, ale aj orientálnej, mexickej, stredomorskej. Dnes sa pestuje hlavne v Indii (až 70% svetovej produkcie), Iráne, Sýrii, Turecku, ale aj inde. Korenie rímska rasca sú sušené semená jednoročnej byliny Cuminum cyminum z čeľade mrkvovité (Apiaceae). Do tejto čeľade patria aj mrkva, petržlen, rasca lúčna, koriander, kôpor a mnoho ďalších druhov. Dorastá do výšky 20-50 cm. Súkvetie je okolík obsahujúci drobné biele prípadne ružovkasté kvety. Plodom je dvojnažka. Chuťou je korenie rímskej rasce odlišné od rasce lúčnej používanej u nás, preto sa tieto koreniny v receptoch nedajú adekvátne nahradiť.
Kresba rímskej rasce z diela Kohler, F.E., Medizinal Pflanzen, (1890) ; Zdroj: plantgenera.org
Rastlinu Rímskej rasce ( z Češtiny u nás niekedy používané aj Rímsky kmín) môžeme úspešne pestovať aj v našich podmienkach aj keď skôr v južnejších regiónoch. Je to rastlina tolerujúca sucho, počas vegetácie sú najvhodnejšie vyššie teploty medzi 25-30°C. Znesie, ale aj pokles teploty aj pod 10°C, je ale citlivý na mráz, preto vysievame až potom ako nehrozí riziko prízemných mrazíkov. Pre dozretie a kvalitné korenie rímska rasca vyžaduje teplé suchšie leto a vegetačnú dobu 3-4 mesiace. Rozmnožujeme semenami, ktoré pred výsevom môžeme namočiť na 8 hodín do vlažnej vody. Pre pestovanie sú najvhodnejšie piesčité, dobre priepustné pôdy. V ťažších, zamokrených a zasolených pôdach sa rímskej rasci nedarí. Vysievame do riadkov, do hĺbky 1-2 cm. Počas vegetácie môžeme prihnojovať. Na škodcov nie je rímska rasca príliš náchylná, môžu ju napadnúť vošky, prípadne mladé lístky môžu byť napadnuté roztočcami (sviluškami). Vo vlhkom prostredí rastliny trpia hubovými chorobami. Zberáme po zaschnutí rastlín, zberáme celé okolíky a z nich potom semená, ktoré musíme dôkladne usušiť.
Využitie rasce je hlavne pri príprave orientálnych a Indických jedál. chuť a arómu môžeme zvýrazniť krátkym opražením rasce nasucho a jej následným rozdrvením. Ak sme rímsku rascu ešte neochutnali treba ju pridávať postupne pretože je pomerne výrazná a treba si na jej chuť a arómu zvyknúť. Rímska rasca sa vyznačuje aj liečivými účinkami, hlavne ako podpora trávenia. Rímsku rascu uskladňuje v suchu a tme, takto uskladnená si zachová arómu a chuť zhruba 6-9 mesiacov.
Prečítajte si ako si vypestovať a starať sa o subtropické a tropické ovocné rastlinky. Základné popisy, botanické zaradenie a mnoho ďalších užitočných informácií.
Čítajte viacOkrem informácií o exotickom ovocí sa na stránkach citrusár.sk dočítate mnoho zaujímavých informácií o ostatných teplomilných rastlinách, ako sú zelenina, koreniny, bylinky a ďalšie.
Čítajte viacNájdete nás aj na sociálnych sieťach