Bigarádia - Citrus × aurantium L. (Horký pomaranč )

Bigarádie sú jedným z najstarších citrusových rastlín pestovaných v Európe. Môžeme sa stretnúť s viacerými pomenovaniami okrem známeho označenia bigarádia býva označovaný ako horký pomaranč prípadne sevillský pomaranč (v angličtine bitter orange, siville orange, sours orange). Predpokladá sa, že pochádza zo severo-západnej časti Indie, južnej Číny a Barmy (Mjanmarska).
Jedná sa o stálezelený subtropický strom dorastajúci do výšky 3-9 metrov s kompaktnou hustejšou korunou. Kvety biele výrazne voňajúce, rastú jednotlivo, prípadne v malých zhlukoch. Oplodie je stredne silné, aromatické bohaté na silice, svetlo oranžovej farby. Dužina je kyslá. Relatívne dobre znáša zasolenie substrátu aj prísušok, preto je vhodná aj ako podpník pre bytové pestovanie. Pre komerčné pestovanie sa prestáva používať kvôli značnej náchylnosti na tristézu. V stredomorských mestách sa s ňou môžeme stretnúť ako lemuje ulice miest. Plody sa zväčšia nejedia surové, kôli ich horkej a kyslej chuti. Používa sa na prípravu marmelád. Všetky časti bigarádií sú veľmi aromatické a používajú sa v parfumérskom priemysle.

História a pôvod bigarádií

Ako bolo spomenuté v prvej časti článku pravdepodobne pochádza z juhovýchodnej Ázie. Postupom času sa jeho pestovanie rozširovalo smerom na západ. Na blízky východ sa bigarádie dostali niekedy na začiatku kresťanskej éry. História rozšírenia bigarádií do Európy je veľmi zaujímavá. Bigarádie sa do Európy dostali dvoma samostatnými „cestami“.
Arabi v roku 711 dobili južnú časť Španielska a nazvali ju Al-Andalus, ovládanie rôznych častí južného Španielska trvalo až do roku 1492. Arabský architekti navrhovali nádherné mešity. Jednou z nich bola aj mešita v Córdobe. Bola dokončená v roku 987, vtedy získalo svoju finálnu podobu aj Patio de los Naranjos teda nádvorie pomarančov. Kalif Kordóby bol veľmi uchvátený horkými pomarančmi a nariadil ich výsadbu na najvýznamnejších verejných priestranstvách najdôležitejších miest Al-Andalus.
Táto odroda horkého pomaranča sa do Španielska dostali cez severnú Afriku na konci prvého tisícročia a dnes je známa ako bežná bigarádia (resp. odroda Sevillano). Najväčšie plantáže existujú dodnes v okolí mesta Sevilla. Arabský dobyvatelia taktiež rozšírili pestovanie bigarádií do východného Stredomoria a na ostrov Sicília (je známe, že bol pestovaný už v roku 1002).
Ďalej bigarádie boli donesené križiakmi pri návrate zo svätej zeme v 12 a 13 storočí, avšak iná odroda. Do severnejších častí Stredomoria boli donesené horko-sladké bigarádie. Odtiaľ sa dostali do Versail a ďalej do Ameriky.
Počas celého stredoveku boli bigarádie a cedráty jediné citrusové rastliny pestované v oblasti stredomoria. Používali sa na dochucovanie sušených a solených rýb. Bigarádie boli používané aj ako významná liečivá rastlina. Kvety sa používali už vtedy pri výrobe parfémov. Sladké pomaranče sa do Európy dostali až v 15 storočí a pretože ich bolo možné jesť v surové postupne bigarádie vytlačili.

Kresba Citrus × aurantium L. v diele Histoire Naturelle des Oranges (A. Risso 1818 - Bigaradier a Gros Fruit)

Odrody – zaradenie Bigarádií

Je známych viac ako 80 kultivarov bigarádií. Okolo 20 je komerčne dôležitých. Podľa najnovších genetických výskumov bolo zistená veľká genetická podobnosť odrôd horkého pomaranča. Pravdepodobne majú rovnaký pôvod, a rozdiely vznikli mutáciami. Bigarádie sú považované za prírodného kríženca Citrus maxima (pomelo) a Citrus reticulata (mandarína) (Scora (1975) a Barrett - Rhodes (1976)). Táto teória bola podporená viacerými genetickými výskumami a je všeobecne akceptovaná. Rovnaký pôvod majú aj pomaranče avšak bigarádie prebrali výraznejšie vlastnosti pomela naproti tomu sladké pomaranče majú dominantné gény z mandarínok.

Bigarádie sa členia do štyroch hlavných skupín:

• Všeobecná bigarádia - Štandardná bigarádia a Sevillano
• Horko-sladké bigarádie (resp. pomaranče) – Horkosladké, Paraguay
• Ornamentálne variety – Bouquetier, Myrtho-listé, Panašované, Abers Narrow Leaf, Willowleaf Paraguay
• Varianty a hybridy – Tosu, Bergamot, Natsumikan, Nanshodaidai